Abdruschin, Abdrushin alebo Abd-ru-shin?


Kristus, Ježiš, Mesiáš, Spasiteľ. Všetky tieto pomenovania prislúchajú tej istej osobe. Taktiež nikoho nenapadne protestovať proti tomu, že meno Božieho Syna má v rôznych štátoch odlišnú podobu: Jesus, Jesu, Íosa, Gesù, Иисус, Ježiš...

„Ak dnes nechcú mnohí protivníci viery vedieť nič viac o Božstve, nemôže to nič zmeniť na skutočnostiach, o ktorých sa zmieňujem. Ľuďom je treba iba vypustiť slovko „Boh“, zahĺbiť sa vážne do vedy, a potom nájdu presne to isté, ibaže vyjadrené inými slovami.“

„Ak teda povieš: podriaďujem sa dobrovoľne existujúcim prírodným zákonom, pretože je to pre moje dobro, alebo ak povieš: odovzdávam sa do vôle Božej, ktorá sa prejavuje v prírodných zákonoch, alebo onej nepochopiteľnej sile, ktorá poháňa prírodné zákony... je tu nejaký rozdiel v účinku?“

(Posolstvo Grálu od Abdrushina, prednáška č. 3: Mlčanie)

Pokiaľ nie je problém to, ktoré z mien je použité na pomenovanie Božieho Syna alebo dokonca na pomenovanie Najvyššieho, prečo by sa malo bazírovať na písmenku „c“ v mene Abdruschin?

Obsah a forma

Niektorí ľudia zastávajú názor, že keď bolo raz na Posolstvo Grálu napísané meno „Abdruschin“, musí to tak byť bezpodmienečne dodržiavané, a zase na prednáškach, ktoré vznikli neskôr, keď Oskar Ernst Bernhardt začal používať pseudonym „Abd-ru-shin“, musí byť bezpodmienečne používané iba meno Abd-ru-shin – presne tak, ako to bolo kedysi. Vie ale niekto z nich, kvôli čomu boli tieto mená v rôznych časových obdobiach použité?

Meno Abd-ru-shin nie je arabského pôvodu, ako sa to často tvrdí – arabi toto meno ani nevedia preložiť, ale toto meno bolo kedysi dané jeho nositeľovi podľa Božieho príkazu Is-ma-elom, v ríši Ismánov. Autor Posolstva Grálu teda v skutočnosti upravil pôvodnú formu mena Abd-ru-shin na meno Abdruschin kvôli nemeckému národu, ktorý používa namiesto „sh“ písmená „sch“. Nemecký národ bol predsa povolaným národom – prečo by teda nemala byť forma tohoto mena prispôsobená výslovnosti nemeckého národa? Rovnako tak boli odstránené i pomlčky, lebo v európskych menách sa takto nepoužívajú. A keď bola táto povolanosť od nemeckého národa odobratá, prečo by nemala byť znovu forma mena prispôsobená tak, ako to vyžadujú zmenené okolnosti? Veď to, čo je dôležité, je iba význam slova či mena, „čo“ alebo „koho“ meno označuje, nie aké písmenká boli v slove použité. Forma okrem nesenia obsahu nemá žiadny vlastný význam.

Krátky príbeh namiesto dlhých slov

Kedysi dávno bol založený rád chudobných mníchov. V ich stanovách bolo okrem iného napísané, že mnísi majú nosiť jednoduché rúcho z ovčej vlny. Storočia bolo toto pravidlo dodržiavané, až kým jedného dňa nepovstali medzi mníchmi pochybnosti: „Prečo máme nosiť habit z ovčej vlny? Nemôžeme sa obliekať do niečoho iného? Je to príliš drahé...”

Keď sa dostali pochybnosti mníchov až k najstaršiemu z rádu, zhrozený slovami o storočiami overených stanovách rázne prehovoril: “Nič sa nesmie upravovať. Všetko musí zostať tak, ako je. Alebo si myslíte, že ste väčší, ako ten, kto tak určil? Zakladateľ nášho rádu tak rozhodol v múdrosti, z ktorej neustále čerpáme, a ktorá udržuje náš rád už storočia. Musíme bezpodmienečne všetko dodržiavať tak, ako to určil on.“

Ale uistenia starého mnícha nepomohli a stále viac mníchov začalo o nariadení pochybovať. Ale kto sa neuspokojí so slepou vierou a nebojí sa hľadať pravdu, nájde. Mnísi nakoniec zistili, že v provincii, z ktorej pochádzal zakladateľ rádu, sa kedysi chovali vo veľkom ovce, a látka utkaná z ovčej vlny bola vtedy najlacnejšia.

Mnísi súčasne s lepším pochopením stanov rádu získali i poznanie, že doslovné dodržiavanie toho, čomu človek nerozumie, nie je správne a môže viesť k omylom.

Abdruschinova vôľa?

Ak sa chce tvrdiť, že meno Abdruschin sa musí používať preto, lebo taká bola vôľa autora Posolstva Grálu, mali by sme sa spýtať, či to bola i jeho posledná vôľa. Ak sa pozrieme na obdobie od roku 1937, tak zistíme, že prestal pseudonym Abdruschin v ponemčenej forme úplne používať a vrátil sa k pôvodnej verzii mena Abdrushin, ktorým sa i podpisoval.

Teda ak hovoríme o Abdrushinovej vôli, v platnosti by mala byť jeho posledná vôľa. Veď podobne je to i pri pozemských záležitostiach. Ak niekto napíše testament, a ten bude celý jeho život v platnosti, ale na sklonku života tento testament zmení, zostáva v platnosti výlučne iba jeho posledná vôľa, ako keby predchádzajúce rozhodnutie nikdy neexistovalo. A rovnako to platí i v duchovnej oblasti. Ak človek hoci aj celý život koná v niečom nesprávne, ale napokon predsa len toto konanie spozná ako chybné a zmení sa, platí už iba jeho novo dosiahnutý duchovný stav.

Použitie mena Abdruschin, Abd-ru-shin a Abdrushin

Oskar Ernst Bernhardt začal používať pseudonym Abdruschin v období, keď začal vydávať časopis Gralsblätter (Listy Grálu). Ten vychádzal v Nemecku v rokoch 1923 – 1930. Rovnako tak písal pod pseudonymom Abdruschin i v časopise Der Ruf (Volanie) v rokoch 1927 – 1929.

V časopise Die Stimme (Hlas), ktorý vychádzal v roku 1937, však už nepoužil meno Abdruschin ani raz, ale iba verziu bez písmena „c“. Pretože tento časopis bol písaný v nemčine a pre nemeckých čitateľov podobne ako iné texty, pod ktorými sa Oskar Ernst Bernhardt podpísal ako Abdrushin, je evidentné, že táto zmena mena platila rovnako tak i pre Nemecký národ.

Podobná zmena sa dá vidieť i v knižnom vydaní prednášok. Pokiaľ je v textoch Posolstva Grálu použité výlučne iba meno Abdruschin, v prednáškach Doznievania k Posolstvu Grálu I. je už použité i meno Abdrushin, bez písmena „c“ a bez pomlčiek:

V tom spočíva súd: Oni sami už nemôžu prijať poslednú milosť Božiu! A všetci duchovne leniví ľudia, ktorí ako neschopní prepadli súdu, sa budú pýtať:

„Ako môže Abdrushin – Imanuel dokázať, že je Syn Človeka?“

(Prednáška č. 56: A keď sa ľudstvo spýta...)

„Pretože neskoršie stvorenie je teraz zdĺhavým vývojom ľudských duchov a ich úpadkom vplyvom jednostranne pestovaného rozumu zatemnené, muselo byť zasiahnuté. Aby bolo všetko, v čom ľudstvo chybovalo, opäť pomocne napravené, Parzival bol spojený v Abdrushinovi s hrubohmotnosťou. Abdrushin bol teda Parzival, a preto aj Imanuel, cez ďalej vedené bezprostredné spojenie žiarenia, ktorého vytvorenie stálo veľké prípravy a námahu. Cez jeho bytie na zemi mohla byť neskoršiemu stvoreniu opäť daná potrebná sila Svetla k očiste, posile a pomoci všetkému duchovnému, a cez ne môže ďalej pokračovať do celého neskoršieho stvorenia.“

„Zem sa teda stala poslednou pevnosťou Svetla na pôde Svetlu nepriateľskej. Preto je aj tu zakotvený konečný bod Svetla. Čím viac sa deň odo dňa napína bezprostredná línia trojjedinosti Svetla: Imanuel – Parzival – Abdrushin, tým citeľnejší a viditeľnejší bude účinok sily v Božej vôli, ktorá zjedná poriadok a násilne narovná všetko to, čo ľudstvo pokrivilo, teda, pokiaľ sa to ešte bude môcť narovnať. Čo sa nebude môcť narovnať, musí byť zlomené. Niečo medzi tým sila Svetla nikdy nepripustí.

V priamom napätí tejto línie Svetla sa svet najskôr zachveje od Božej sily, a iba potom ľudstvo spozná Imanuela v Abdrushinovi!“

(Prednáška č 57: Buď Svetlo!)

Podstatné a nepodstatné

Abdrushin žiadal od ľudí, aby venovali pozornosť iba jeho dielu „Vo Svetle Pravdy“, nie jeho osobe. Alebo chceme robiť znovu tú istú chybu, pred ktorou sme boli varovaní, a namiesto Pravdy sa budeme zaoberať budovaním kultu osobnosti nositeľa Pravdy? Veď iba keď uznáme Pravdu, uznávame aj jej nositeľa. Prečo sa teda prikladá taká dôležitosť tomu, či je na knihe napísané meno Abdruschin s „c“ alebo bez? Zmení sa tým v jeho diele čo len zrnko Pravdy?

Taktiež všetky tri verzie mena používal Abdrushin sám. Prečo sa teda zaoberať písmenom „c“ alebo pomlčkami v mene? Je to naozaj také dôležité? Nie je to skôr mrhanie časom a energiou, ktorú by sme mohli a mali využiť užitočnejšie? Veď kto z nás si môže povedať, že už žije plne podľa Slova Pravdy? Alebo si myslíte, že používanie písmena „c“ či pomlčiek vám umožní lepšie porozumieť Pravde, alebo sa stať lepším človekom?

Namiesto záveru

Abdrushinove slová v odpovediach na otázky, uverejnené v časopise Listy Grálu č. 3-4-5, séria II, str. 87:

Otázka: Prečo si autor zvolil meno „Abdruschin“?

Odpoveď: Rovnakým právom, ako keď si spisovateľ zvolí za pseudonym nejaké meno. Čo je meno? Nič! Nemalo by tu už ani viac byť. Abdruschin neznamená nič zvláštne, je to iba pseudonym. —


* Na týchto webstránkach sme použili meno Abdrushin, podľa poslednej vôle nositeľa tohto mena. Posolstvo Grálu je pre nás Živé Slovo, nie historická kniha. Ak však niekto používa meno Abdruschin alebo Abd-ru-shin, vôbec nám to neprekáža, a vieme, o kom hovorí. Snáď ale zostane jeho reč nepoškvrnená nenávisťou k tým, ktorí použijú inú formu mena, ako on sám.

Kontakt